Články


NAJČASTEJŠIE PORUCHY REČI V DETSKOM VEKU

Nesprávna výslovnosť detí je najčastejším dôvodom prečo rodičia vyhľadávajú logopéda. Nemusí to však vždy byť tak. V krátkosti tu popíšeme diagnózy, s ktorými sa môžete u logopéda stretnúť predtým, než dieťa pôjde do školy. Podotýkame však, že článok neslúži na "samo-diagnózu" Vášho dieťaťa. Správnu diagnózu a liečbu musí vždy stanoviť logopéd.

Dyslália - nefyziologická nesprávna výslovnosť jednej alebo viacerých hlások. O dyslálií hovoríme vtedy, ak dieťa po 6. roku života ešte nehovorí všetky hlásky (napríklad R, L) alebo vtedy, ak hovorí niektorú hlásku chybne (tzv. francúzske R, tzv. šušľanie a i.) a to bez ohľadu na vek. Iné oblasti jazyka (napríklad gramatika, porozumenie, slovná zásoba, jazykový cit a i.) sú veku primerané.

Oneskorený vývin reči - takto označujeme spravidla deti do 3 rokov, ktorých rečový vývin sa oneskoruje o viac ako pol roka oproti priemeru. Dieťa s oneskoreným vývinom reči ešte nemusí mať v budúcnosti problém s rečou - svoje oneskorovanie môže dobehnúť. Vývin reči by však mal byť sledovaný logopédom. Okrem toho Vám logopéd môže poradiť stratégie, ako reč u dieťaťa v danom veku stimulovať a podporovať.

Špecificky narušený vývin reči - vývinová dysfázia - Pokiaľ sa rečový vývin výrazne oneskoruje aj po 3. roku života, môžeme ho už označiť za narušený. Rovnako aj rečový vývin, ktorý sa v istom bode zastavil, či dokonca zhoršil, regresoval. Narušený vývin reči môže mať rôzne príčiny. Pokiaľ príčinou nie je iné postihnutie (mentálna retardácia, vývinový syndróm, sluchové/ zrakové postihnutie a i.) ale narušená je iba reč, ide o špecificky narušený vývin reči alebo vývinovú dysfáziu. Tá sa v každom veku prejavuje inak - napríklad v 3. rokoch iba 1-slovnými vetami, v 4. rokoch nesprávnou gramatikou, v 5. rokoch neschopnosťou prerozprávať rozprávku. Vývinová dysfázia sa delí na rôzne syndrómy podľa toho, ktorá oblasť jazyka je narušená viac alebo menej. Napriek tomu však neexistujú 2 deti s vývinovou dysfáziou, ktoré by mali úplne rovnaké príznaky a problémy. Preto je veľmi dôležitý individuálny prístup a príprava terapeutického plánu "na mieru" dieťaťa. Vývinová dysfázia viac alebo menej postihuje všetky tzv. jazykové roviny: foneticko-fonologickú (výslovnosť, schopnosť "počuť" hlásky a i.), lexikálno-sémantickú (slovná zásoba, porozumenie a i.), morfologicko-syntaktickú (gramatika, stavba vety a i.) a pragmatickú (nadviazanie kontaktu, udržanie rozhovoru a i.). Výslovnosť pri vývinovej dysfázií môže i nemusí byť narušená. Deti s vývinovou dysfáziou majú väčšiu pravdepodobnosť neskorších problémov v škole: v písaní, čítaní, hovorení, počítaní, učení... Preto musí byť terapia zameraná na rozvoj všetkých deficitných jazykových rovín, nie iba na nácvik správnej výslovnosti.

Verbálna dyspraxia - môže byť súčasťou vývinovej dysfázie. Dieťa s verbálnou (slovnou) dyspraxiou je špecifické tým, že spravidla vie vysloviť každú jednu hlásku samostatne správne, ale v slove ju nesprávne použije. Najnápadnejšie je to v slovách, ktoré sú neznáme, dlhé, či obsahujú viac podobných hlások (sušienky, okuliare, jeleň, limonáda,...). Dyspraxia je zjednodušene povedané spôsobená nedostatočnou schopnosťou skoordinovať pohyby jazyka, "nalepiť" jednu hlásku za druhú. Pre efektívnu terapiu je veľmi dôležité i pochopenie a trpezlivosť ostatných členov rodiny.

Dysglosia - je nesprávna výslovnosť spôsobená myofunkčnou poruchou. Myofunkčná porucha postihuje jazyk ako sval. Často je spojená s nesprávnym prehĺtaním, oslabením svalstva jazyka, dento-faciálnymi odchýlkami - teda "krivými zúbkami" a nesprávnym zhryzom. Môže (no nemusí) byť sprevádzaná aj skrátenou podjazykovou uzdičkou, problémami s jedením, dýchaním, alergiami, či astmou. Vo výslovnosti sa prejaví ako dysglosia: najčastejšie nesprávna výslovnosť sykaviek S,Z,C,DZ,Š,Ž,Č,DŽ, aj R a L. Častá je výslovnosť tzv. interdentálna, t.j. vtedy, keď môžeme počas hovorenia vidieť jazýček medzi zúbkami (ľudovo nazývané aj šušľanie).

Zajakavosť - porucha reči, ktorá postihuje primárne plynulosť. Rozvinutý obraz zajakavosti okrem neplynulého prejavu (ro-ro-roztrhané slovo, ppppredĺžená hláska, neprirodzená ____ prestávka a i.) obsahuje aj nadmernú námahu pri hovorení a psychickú tenziu, nepríjemné pocity. Zajakavosť je preto vhodné diagnostikovať čo najskôr, kým nie je celkom rozvinutá. U veľa detí môžeme zhruba v 3. rokoch sledovať mierne príznaky neplynulosti - opakujú vetu alebo časť vety, zaseknú sa, používajú viac "breptov", hovoria veľa na jeden výdych a i.: "Mami mami mami mami, pozri sa, pozri sa, čo ____ somnašlanalavičkezamomom...". Takéto zajakanie môže byť spôsobené rýchlym vývinom myslenia v danom veku a je fyziologické, teda prirodzené. V tomto období sa môže stať, že "pusa nestačí za tým všetkým, čo chce povedať hlava". Toto obdobie by však nemalo trvať dlhšie ako niekoľko mesiacov a nemalo by obsahovať námahu, uvedomovanie si problému, negatívne pocity, či rozdeľovanie slov (m-m-m-mama, mmmama, ma-ma-mama). V ojedinelých prípadoch môže vyvolať náhlu nešpecifickú neplynulosť aj nesprávna dávka medikamentov, napr. od neurológa alebo endokrynológa. Ich správne nastavenie však zvyčajne reči opätovne vráti pôvodnú plynulosť.

Brblavosť - rovnako sa jedná o nesprávnu plynulosť reči, pričom najbadateľnejším príznakom je zrýchlené tempo reči a tzv. brepty. Narušená spravidla býva i skladba vety, jazykový cit a tvorba príbehov. Brblavosť nie je sprevádzaná psychickou tenziou, naopak, je neuvedomovaná. Jej výskyt v detskom veku však nie je vysoký.

Porucha reči ako sprievodný znak, symptóm iného postihnutia - poruchy reči sa zvyčajne vyskytujú aj pri týchto ďalších problémoch: DMO - detská mozgová obrna, Downov syndróm, ADHD alebo ADH - tzv. hyperaktivita, sluchové postihnutie, mentálna retardácia, rázštep podnebia, zrakové postihnutie, telesné postihnutie, autizmus, ĽMD - ľahká mozgová dysfunkcia, neurologické a hormonálne problémy, opuchy mozgu, oneskorený motorický vývin, deti zo sociálne slabšieho prostredia a iné. Logopedická terapia je v tomto prípade zameraná špecificky vzhľadom na dané postihnutie. V súčasnosti existuje aj mnoho špecializovaných centier pre deti s konkrétnou diagnózou, v ktorých pracuje aj logopéd. Takýto logopéd je ideálny, pretože sa špecializuje na danú problematiku a má možnosť úzko spolupracovať s ostatnými odborníkmi.

Detská hyperkinetická dysfónia - je porucha hlasu, ktorá je typická pre detský vek. Jej príčinou je najmä zneužívanie hlasu a jeho nesprávne používanie. Takéto dieťa je napríklad často zachrípnuté, má neprirodzený chrípavý hrubý hlas, neprávne dýcha, rado kričí. Detskú hyperkinetickú dysfóniu však diagnostikuje ORL - "ušno-nosno-krčný" doktor alebo foniater. Medikamentóznu liečbu (sirupy, lieky), ktoré Vám predpíše, je však vhodné doplniť aj nácvikom správneho dýchania, tvorby hlasu, poučením, ako hlas nezneužívať a preventívne predchádzať ďalším problémom. Nácvik správneho používania hlasu i rady Vám poskytne logopéd alebo hlasový pedagóg.

Palatolália - je porucha hlasu pri rázštepe podnebia. Takéto deti sú väčšinou zachytené už po narodení a odoslané do rázštepovej poradne, kde by im mal byť odporučený logopéd.

Mutizmus - je označenie pre náhlu stratu reči, pričom príčina nehovorenia je neurotického pôvodu. Zaraďujú sa sem napríklad stavy po šoku, ktoré však vo väčšine prípadov bývajú dočasné. Špeciálny druh mutizmu je tzv. elektívny mutizmus - výberová strata reči s negativistickým postojom a tzv. surdomutizmus - strata reči pri strate sluchu.

Zdroj : www.aktivko.sk




NEROBME Z DETÍ MALÝCH TYRANOV

Rodičia pozor! To, čo doma vychovávate, sú často rozmaznaní nepodarkovia, varuje expertka na staré výchovné metódy. Nová kniha o rodičovstve chce ukázať, že opičia láska môže byť často na škodu. Nečakajte však propagáciu telesných trestov. Vychovávať sa dá aj bez toho - odstavte deti od wi-fi, prestaňte ich motivovať peniazmi a nerobte im sluhov.

Ocinkove dievčatká

Ak ste nenosili tričká s nápismi "Ockova princezná" a "Child No. 1", ktoré sú dnes také populárne, neznamená to, že vás rodičia ľúbili menej. Rodičovstvo však bolo iné a hranice medzi generáciami oveľa prísnejšie. Deti zväčša poznali svoje miesto.

Tie dnešné sú absolútnym centrom života a pozornosti svojich rodičov a veľmi dobre to vedia. Aj preto sme čoraz častejšie svedkami antisociálneho, sebeckého a často krutého správania našich potomkov, myslí si autorka knihy Rodičovstvo starej školy, novinárka Liat Hughes Joshi.

Tisíc krúžkov, žiadna disciplína

Prečo toľko detí nie je schopných po sebe utrieť stôl či upratať riad? Ako je možné, že za umytie auta alebo nákup dostane finančnú odmenu? Je pravda, že deti majú veľa domácich úloh a rozličných povinností, to však neznamená, že by im mala chýbať disciplína, tvrdí Joshi.

A dodáva, že potomstvo by sme nemali až tak neúmerne zaťažovať nekonečným množstvom krúžkov, doučovaním piatich predmetov alebo veľkými rodinnými nákupmi. Autorka argumentuje výskumom, podľa ktorého sú súčasné deti menej šťastné ako v ostatných desaťročiach. Množia sa prípady depresie a porúch príjmu potravy.

"Ako rodičia máme tri hlavné úlohy - postarať sa, aby boli naše deti v bezpečí, aby boli šťastné tu a teraz a pripraviť ich do života dospelých bez toho, aby tu vyrástla generácia mininarcistov," píše Joshi a ponúka aj návod, ako na to: skoncovať so záchvatmi detského hnevu a zmiešať výdobytky dneška s múdrosťou starých otcov.

Zopár rád à la stará škola, čo robiť ak....

Neurobia, čo sa im povie

Ak si nesplnia povinnosti, mal by sa dostaviť trest - či už ide o zatrhnutie vreckového alebo počítača či televízora. Alebo im môžete pripomenúť nesplnenie úlohy tým, že im rovnako v niečom nevyhoviete. Napríklad keď budú chcieť odviezť ku kamarátovi. Tvrdá ale spravodlivá hra vždy funguje.

Nezjedia, čo pred ne predložíte

Niekoľko generácií dozadu zvykli deti jesť presne to, čo všetci ostatní v rodine. Taniere museli nechať prázdne a často nesmeli vstať od stola, kým všetci nedojedli. Ako je to dnes?

Decká sú náročné, vyberavé a málokedy sú vyhladované natoľko, že s vďačnosťou zjedia večeru, ktorú im nachystáte. Ak sa pre nedostatok času spoliehate na rýchle a jednoduché jedlá, netreba sa potom čudovať, že odmietajú všetko okrem pizze a hranolčekov a nad tanierom špenátu chytajú záchvaty hnevu.

Navyše, pred 20 rokmi neexistovala kultúra "detských potravín". Dnes sme bombardovaní informáciami, že deti potrebujú jedlo špeciálne vhodné pre ne, sendviče v tvare dinosaurov a jogurty s obľúbenými postavičkami. Treba mu predložiť to, čo pri stole konzumujete vy.

Nedostanete ich od počítača (iPadu, smarfónu...)

Vidieť v supermarkete batoľa vo vozíku, nalepené na tatkov tablet, je dnes už bežná vec. Wi-fi i smarfón sú výborné, najmä ak dokážu fungovať aj v úspornom režime. Internet deťom jednoducho musíte prerušiť aspoň na pár hodín denne.

Podľa možnosti im nepchajte do izby televízor a vysvetlite im, že sú činnosti, pri ktorých sa so smartfónom jednoducho nehrá. Napríklad pri jedálenskom stole alebo počas návštevy starých rodičov.

Neprosia a neďakujú

Povedali ste im to už miliónkrát a nie a nie sa to naučiť? Zrejme je na čase vstúpiť do štrajku. Ak sa potomok nenaučí pri svojej žiadosti pracovať s čarovnými slovíčkami, jednoducho to NEDOSTANE.

Zabúdate, že ste rodič, nie sluha

Treba si uvedomiť, že dieťa nie je domáce zvieratko, po ktorom treba všetko čistiť a upratovať. Hoci v útlom veku si s mnohými vecami sotva poradí, čím je staršie, tým viac ho treba zapájať do domácich prác.

Začne tým, že si po sebe samo utrie rozliaty čaj a odloží riad. Neskôr zvládne aj vysávanie a výmenu posteľnej bielizne. Nie je to banalita. Dieťa sa takto učí aj tímovej práci a zodpovednosti. V budúcnosti zaňho nikto prácu neurobí.

Zdroj: www.pluska.sk



ZÁVISLOSŤ DETÍ NA MOBILE : UŽ HODINE DENNE ŠKODÍ!!

Chytré telefony, iPady, tablety, počítače... Děti, které s nimi tráví stále víc času, jsou čím dál tím mladší. Kam to povede?

Kam jinam než k závislostem. "Už hodina denně na počítači může být problém," varuje Petr Popov, primář kliniky adiktologie 1. LF Všeobecné fakultní nemocnice Univezity Karlovy v Praze.

Alarmující je, že závislost na technologiích postihuje už i předškoláky. Nejmladší anglické pacientce, která se z ní léčila, byly pouhé čtyři roky.

Příznaky jako po alkoholu

Proto dítě nižšího školního věku nemá podle Popova trávit u počítače, tabletu či mobilu víc než hodinu denně. "Pokud školák velmi negativně reaguje na jakékoli omezení používání mobilu, je to příznak závislosti," dodává primář adiktologické kliniky.

O tom, jak je závislost nebezpečná, svědčí její příznaky. Poznáte je snadno, jsou totiž hodně podobné jako u lidí závislých na drogách a alkoholu: nevyrovnanost, neklid a výbuchy hněvu, neadekvátně prudké negativní reakce na odebrání, případně na omezení z objektivního důvodu, například když dojde baterie.

Kromě psychických problémů je třeba počítat i s dopady na fyzické zdraví dítěte, neboť tráví dlouhou  dobu bez pohybu. To negativně poznamená oběhový systém, kondici a sklony k tloustnutí. Nehledě na fakt, že virtuální komunikace ho nenaučí přirozeně fungovat v normálních mezilidských vztazích.

Rodiče si hrají, tak je napodobují

Za závislé považují odborníci dítě, které stráví na počítači více než 40 hodin týdně. Varující je, že v průzkumu, který pražská adiktologická klinika nedávno vedla, bylo závislé každé druhé dítě. Kolik jich bude v ČR celkem? To Petr Popov nedokáže odhadnout, každopádně však považuje jev už nyní za velký problém.

Jde závislosti na počítači či mobilu předem zabránit? Ano, ale pouze s pomocí rodičů. Ti musí preventivně přistupovat od začátku k on-line technologiím s tím, že jejich užívání nese určitá rizika. Táta s mámou by proto měli kontrolovat varovné signály upozorňující na závislost a jednoznačně vymezit hranice používání počítače. Maximum je už výše zmíněná hodina denně.

Zdroj: www.zena.cz